Mezioborové zkušenosti a cesta k environmentálně odpovědnému materiálu: rozhovor se zakladatelkou firmy Malai

1

Můžeš prosím představit tvé odborné zaměření a to, čím se teď zabýváš?

Zuzana: Momentálne mám dosť široké zameranie. Mám backround v textilno-odevnom dizajne. Neskôr som študoval na magisterskom stupni, ktorý sa teraz nazýva Material Futures. Štúdia bola zameraná najmä na prístup v dizajne, ktorý využíva metodológie výskumu a požičiava si metodiky z iných disciplín, ako sú veda, architektúra a rôzne iné disciplíny. Práve tam som sa zamerala na prácu s bakteriálnou celulózou, ktorá bola aj predmetom môjho záverečného projektu. 

Odvtedy sa venujem materiálovému výskumu a zároveň navrhujem nové materiály a ďalej ich rozvíjam v spolupráci s odborníkmi z iných odborov.

Od roku 2017/2018 vediem start-up Malai pôsobiaci na Slovensku a v Indii, ktorý sa zameriava na vývoj biokompozitných materiálov na báze bakteriálne celulózy, ktorá je pestovaná na poľnohospodárskom odpade.



Věnuješ se pod záštitou Malai i jiným materiálům?

Občas, nie vždy je dostatok časovej a odbornej kapacity na prácu s úplne odlišným materiálom. Stane sa ale že nás kontaktujú firmy ohľadne ich odpadového materiálu ktorý by chceli ešte využiť. Niekedy spolupracujem aj s inými projektmi, napr. s Vlastou z Crafting plastics!. A ešte predtým s jednou Indickou firmou s veľmi širokým výrobným zameraním, kde som pracovala s celým portfóliom ich odpadových materiálov. Odvtedy sa vlastne venujem už prevažne len biomateriálom/materiálom s bakteriálnou celulózou.



Zmínila jsi, že před tím, než jsi založením Malai navázala na svůj magisterský projekt, jsi působila v indické společnosti?

Áno, približne rok po ukončení štúdia som sa projektu venovala a prezentovala ho, ale vznik Malai bola v podstate náhoda. Do Indie som prišla za inou pracovnou ponukou, ale postupne ma to viedlo ku kokosom a bakteriálnej celulóze ktorá sa práve na odpade z nich pestuje. Táto technológia tu však rozvinutá nebola, tak sme sa jej s poznatkami z mojej štúdie začali venovať. 



Jak a ve spolupráci s kým byla firma Malai Biomaterials založena?

Založili sme ju ja a môj bývalý kolega a partner Susmith C S, designer a strojový inžinier.


Pokračujete v této spolupráci?

Susmith už len externe, venuje sa iným projektom. Pracovali sme spolu 3 roky.



Co tě motivovalo k tomu začít tento projekt? Nevyužitý potenciál zdrojového materiálu?

Potenciál tam určite bol, ale v roku 2017 bakteriálna celulóza vôbec nebola známy pojem, takže sme veľa museli vysvetľovať. Čo sa motivácie týka, udržateľnosť som riešila už dlho predtým, a najmä v tej veľkej indickej firme som si uvedomila že využívanie odpadových materiálov pri ich množstvách nebude postačujúce riešenie. Pri spracovaní týchto materiálov a ich vrátení do obehu vznikajú ďalšie, nové problémy. Preto som sa rozhodla venovať materiálom ktoré budú prirodzene odbúrateľné a koniec ich životnosti nebude problémom. Myslím že Susmith mal podobné pohnútky, okrem toho bola produkcia kokosov súčasťou jeho kultúry a bolo to preňho zaujímavé téma.



Jak, pokud vůbec, se ti zmíněné motivace a cíle proměnily v čase?  

Začať podnikať a budovať svoju vlastnú firmu bola pre nás oboch novinka, takže pôvodná motivácia sa občas strácali medzi novými povinnosťami a problémami. Je však potrebné sa svojej prvotnej vízie držať, aby sa tieto náročné časti dali prekonať. Netreba sa držať ideálov úplne, človek musí byť flexibilný pokiaľ mu to hodnoty na ktorých stavia dovolia. Pri budovaní Malai sme zakladali na to že v materiáli nebude žiadna syntetická, nerozložiteľná prímes. Zamerali sme sa najmä na to aby sme vyvinuli materiál ktorého produkcia bude fungovať s prostredím kde sa vyrába a s jeho pôvodom. Podnik sme vlastne stavali okolo už fungujúceho biotopu, tak aby nenarúšal systém hodnôt nie len pre koncového zákazníka, ale aj pre ľudí ktorý ho vytvárajú a systém ktorý zabezpečuje materiál na jeho chod. Je to náročné a potrebujete na to správnych ľudí v správny čas. Ale prvotné inšpirácie a ciele ostali, časom sa k nim samozrejme pridali nové počas toho ako sme sa učili.  


Ráda bych zjistila něco více o fungování firmy v praxi. Pro představu bych ráda zjistila, jak je firma velká?

Gro nášho tímu tvorí približne desať ľudí, niektorí zo Slovenska, niektorí sú v Indii. Samozrejme pracujú s externými konzultantmi a odborníkmi. 



Jaká jsou odborná zaměření tvých kolegů v týmu? Jsou mezi nimi designéři, vědci i inženýři?

Vedcov nemáme, aj keď by sa nám zišli. Pracujeme s nimi najmä externe, keďže na prácu potrebujú laboratória a pracoviská ktoré momentálne nezastrešujeme. Preto spolupracujeme s vedeckými a technickými inštitútmi, ktoré nám okrem odborníkov poskytnú aj laboratóriá a testovacie zariadenia. 

V tom úzkom tíme máme ľudí priamo z miesta kde sa nachádza výroba, ktorých sme osobne zaškolili a majú na starosti aspekty výroby, ďalej sú tam obchodníci ktorý riešia predaj a marketing. Jedného designéra a jedného strojného inžiniera, ja zastávam rôzne úlohy. Vedci s ktorými spolupracujeme sú mikrobiológovia, materiálový vedci, odborníkov z polymérnej vedy, väčšinou chemici.

2

Mohla by si mi popsat průběh práce na nějakém konkrétním projektu? Od základního zadání přes to, jakým způsobem si práci s kolegy předáváte?

Tak za posledné dva roky sa kvôli pandémii charakter našej práce dosť zmenil. Nemohli sme cestovať a navštevovať laboratóriá, takže sme veľa experimentálnej práce robili sami. Technologický inštitút nám slúži na identifikáciu stratégie výskumu, konzultuje s nami druhotný výskum a navrhujú s nami konkrétne kroky praktického výskumu. Praktický výskum robíme my, keďže produkcia je v plnom chode. Výsledky posielame späť inštitútu, kde sa testujú a robia analýzu, o ktorej spolu potom diskutujeme. To robíme často, chvíľu trvalo, kým sme si zladili nejaký medziodborový slovník, keďže každá oblasť má svoju terminológiu a žargón. Táto medziodborová komunikácia a spolupráca prináša mnoho nových pohľadov a perspektív, čo je veľmi dôležitá súčasť výskumu. Potom už to záleží od konkrétneho projektu, či nám pomáhajú uvádzať konkrétny výsledok do produkcie, čo je zase ďalšie štádium. Niektoré výskumy vyžadujú prísny protokol, niektoré praktické výskumy robíme priamo my a tie je pre nás zase jednoduchšie uviesť rovno do výroby.

Je podle tebe tedy náročné si zpočátku při takové spolupráci porozumět s experty z jiných oborů?

Každý má iný pohľad, to je na tom to najobohacujúcejšie a unikátne. Často keď spolupracujeme s jedným inštitútom, jednou skupinou vedcov, konzultujeme to ďalej aj s inými expertmi a spracúva to tak široká komunita odborníkov, z ktorej sa každý vyjadrí inak. Zo skúsenosti je veľmi dôležité robiť to takýmto obšírnym spôsobom, pretože z takého širokého spektra názorov si dokážeš utvoriť oveľa lepší obraz.

Je v celku normálne, že sa výskum diskutuje s rôznymi odborníkmi, často nás sami vedci navedú na to, aby sme získali vyjadrenie aj od niekoho iného. Oni sami si uvedomujú, že čím viac názorov budeme mať k dispozícii, tým bude záver objektívnejší. Niekedy máme teda aj spoločné stretnutia, niekedy si prizveme nejakého odborníka, ktorý ma praktické skúsenosti priamo z výroby.



V akademické sféře designér už stále častěji pracuje s odborníky fyzicky v laboratoři. Z toho co zaznělo je to podle tebe v praxi spíše výjimka? Přinejmenším je to jistě časově náročné a finančně nákladné, spolu s výrobou.

Určite je náročné to zladiť, ale tie veľké firmy majú už svoje laby kde sa môžu venovať inováciám, ale tam už bude aj metodika tej spolupráce iná, aj prostredie je asi trochu kompetitívnejšie. Pri menších firmách si málokto môže dovoliť svoj lab, ak sú to firmy pôsobiace napr. v Londýne alebo NYC, tak už sú súčasťou nejakej infraštruktúry, kde je možné si menší labák prenajať. V Indii bohužiaľ zatiaľ takéto priestory neexistujú.



Když jsi zmiňovala technické instituty, měla jsi na mysli nějaké konkrétní, se kterými spolupracujete na pravidelné bázi? Jedná se o indické nebo evropské instituce? 

Pokiaľ ide o niečo, čo zahŕňa aj praktický výskum, je dobré vyberať tak, aby ste sa tam mohli fyzicky dostať, alebo aby vás oni mohli navštíviť. Ale ako som už spomínala, vedecká komunita je veľmi otvorená, takže pokiaľ ide o konzultácie alebo rešerše, tak geografická poloha nehrá rolu. My vyberáme odborníkov podľa zamerania, takže podľa publikácii, pracovných skúseností a pod., samozrejme aj podľa polohy, aby sme k nim vedeli docestovať alebo poslať vzorky keďže náš výskum je i praktický. Konkrétne spolupracujeme s Hyderabad Institute of Technology and Management a Cochin University of Science and Technology.



Jaké role, jako designérka zastáváš ve své ve firmě? 

Zastávam mnohé role. Niektoré sú mi blízke, niektoré vôbec, takže dúfam že časom toho zo mňa trochu opadne. Tie role sa ťažko škatuľkujú, keďže na seba všetky vplývajú, nefunguje to ako vo veľkom korporáte, kde je zodpovednosť presne porozdeľovaná. Ja som začínala skôr vedeckou metodikou práce, pretože som sa zaoberala tým, ako presne bakteriálna celulóza funguje a pracuje. Nevedela som však aký odborný slovník používať, ako prevádzať merania a pod., to boli veci, ktoré som sa naučila časom práve spoluprácou s laboratóriami a odbornými pracovníkmi. Ako designer som vedela čo od projektu chcem, aká bola moja vízia, teda viem, na aké vlastnosti materiálu sa zamerať, čo mi pripomína, teda kožu alebo textil, viem ho spojiť šitím a vytvoriť z neho napríklad tašku. Takže sa snažím materiál posunúť do nejakého štádia a zistiť, či to s ním vôbec ide. Musím zohľadniť vizuál, komunikáciu toho, ako bude materiál ďalej vplývať na ľudí, ktorý sa s ním budú potýkať. Ako designer musím stále udržiavať líniu, v ktorej bude produkt vizuálne príťažlivý, nie len nevkusná náhražka iného materiálu. 

Ďalej musím zohľadniť nejaký designovo-enviromentálny aspekt, a teda čo bude s materiálom na konci životnosti produktu. Či sa dá ďalej využiť na iný produkt, či sa dá kompostovať, aký je protokol na to kompostovanie, do akých konkrétnych zložiek sa to rozloží, to už je zas tá vedecká stránka, založená na samotnej chémii. Takisto treba pochopiť proces mechanizácie výroby, kde to bola zozačiatku viac Susmithova expertíza, ako tieto úkony mechanizovať, ako vybrať ten správny nástroj aby sme dosiahli požadované parametre. Tam treba pochopiť celý postup návrhu a vývinu určitého stroja, čo je veľmi zložité a časovo náročné. Tá náučná krivka tam bola veľmi veľká a dodnes nám vývoj niektorých strojov trvá roky kvôli ich komplexnosti. 

No a samozrejme tie posledné tri roky riešim aj tú podnikateľskú rolu, ktorú snáď čoskoro veľmi rada prenechám nejakému obchodníkovi. Tam ide o to, ako sedí celá ekonomika projektu, komu vlastne predávame, čo tvorí cenu produktu, ako to zapadá do obchodného segmentu, do ktorého sa chceme dostať, kam chceme projekt posunúť za pár rokov, ako sa tam dostať... Tých rolí je naozaj veľa, ja ich zastávam niekoľko, ale tá mne najbližšia je určite designová, a tá designovo-vedecká, kde uplatňujem vedecké metodiky výskumu. 



Co se týče mezioborové spolupráce, je podle tebe podstatnou součástí každé designérské praxe? Resp. je možné vyvíjet skutečně ekologicky šetrné produkty i bez ní?

Myslím, že nielen pri enviromentálnej, ale pri každej inovácii je medziodborová komunikácia a spolupráca veľmi dôležitá až kľúčová. Pri vzniku čohokoľvek nového, produktu, materiálu, či služby, treba zohľadniť rôzne perspektívy. Enviromentálna zodpovednosť je téma posledných dvoch dekád, ale v rôznych publikáciách a výskumoch je vidieť, že vedecká obec celkovo začína byť orientovaná k tomu, aby zo svojej perspektívy ponúkali riešenia a lepšie, zodpovednejšie možnosti v tomto ohľade. 


Kdyby ale byla taková spolupráce samozřejmá a na začátku inovačních projektů by byly součástí týmu různě zaměření odborníci, nezefektivnil by se proces navrhování/vývoje?

No ona tá medziodborová spolupráca nie je vôbec ľahká. Nie každý ju dokáže vykonať. Treba mať otvorenú myseľ a nastaviť sa na to, že nie vždy máš pravdu, nie vždy je tvoj pohľad relevantný, a to je v protiklade s ľudským egom, takže nie vždy sa takáto spolupráca podarí. Nie každý sa na to hodí. Niektorí ľudia budú omnoho prospešnejší vo svojej špecifikácii. Medziodborová spolupráca je práve pre ľudí čo majú myseľ otvorenú a vedia prijať konštruktívnu kritiku, informácie iného typu než sú zvyknutí, sú otvorení novým poznatkom, metodológiám. Myslím si, že je dôležitá, ale nemyslím, že je úplne pre každého. Záleží aj od konkrétneho projektu, či sa tam naozaj hodí alebo je len zámienkou projekt predlžovať, odpovedať na otázky, ktoré naozaj nie sú až tak podstatné. Ale u tých inovácií je určite vždy prínosná.

„Medziodborová spolupráca je práve pre ľudí čo majú myseľ otvorenú a vedia prijať konštruktívnu kritiku, informácie iného typu než sú zvyknutí, sú otvorení novým poznatkom, metodológiám.“

Právě jsi zmínila zajímavou věc, na kterou jsem se tě také chtěla zeptat. Napadají tě nějaké tipy, nástroje, které bys doporučila těm, kteří chtějí takto týmově mezioborově spolupracovat? Jaké předpoklady, vlastnosti vedle otevřené mysli by takoví lidé měli mít? 

Myslím, že už sú dokonca aj odborníci na tú medziodborovú komunikáciu, ktorý by ti určite poradili nejaké konkrétne nástroje. Práve Vlasta z Crafting Plastics organizuje každoročne také stretnutie, Depózium. Minulý rok tam bola Maya Shmailov, Ph.D. z univerzity v Izraeli, ktorá nám na to urobila priamo workshop. Bohužiaľ si tie nástroje úplne nepamätám, ale je to vždy o tej komunikácii. Treba sa prepájať najskôr profesionálne, ale je dobré keď je váš osobný aspekt odlišný, napr. pôvod, kultúra. Vtedy je i spôsob komunikácie zásadne odlišný a je dobré spoznať sa aj ľudsky, v rámci nejakých cvičení. Práve minulý rok na tom workshope sme mali cvičenie, kde sme si prezentovali rôznorodé témy a bavili sa o tom, kto ako tú tému pochopil. Častokrát totiž rozprávame rovnakou rečou, ale interpretácia našich slov je individuálna. Sú to jednoduché cvičenia, ktoré sú v podstate hrou, ale dokážu vás ako skupinu pripraviť na to, že si nebudete vždy rozumieť, že komunikácia je podstatná, a je dôležité rozpoznať kde a v čom si nerozumiete. Dôležité je vedieť, že nejde o rozdiely v poznatkoch, len v komunikačnej terminológii, aby si ľudia tie poznatky mohli efektívne vymieňať.

„Častokrát rozprávame rovnakou rečou, ale interpretácia našich slov je individuálna, (...) dôležité je vedieť, že nejde o rozdiely v poznatkoch, len v komunikačnej terminológii, aby si ľudia tie poznatky mohli efektívne vymieňať.“

Zmínila jsi, že designér/ka musí zohledňovat komunikaci materiálu nebo produktu s veřejností. Myslíš, že jsou dobré komunikační schopnosti stěžejní pro designérskou profesi? Myslím tím komunikacik jak navenek tak v rámci firmy. 

Záleží, ja tú firmu vediem, takže v mojej pozícii si naozaj musím byť istá tým, či to ľudia chápu alebo nie. Nemyslím, že je to vždy rola len toho designera, aj keď často má práve túto premosťovaciu rolu pretože komunikuje práve medzi tou skupinou ľudí čo produkt vyrába a skupinou pre, ktorú je produkt navrhnutý. Musí preto chápať aj jedno aj druhé a musí byť schopný komunikovať s jednou aj druhou časťou spektra. 

3

Přejdeme tedy k tvému studiu. Studovala obor Textile Futures (2012-2014), který se nedávno přejmenoval na Material Futures. Okolo roku 2000 jej založila Carole Collet. Proč sis pro navazující studium vybrala právě tento magisterský kurz?

Ja už ani neviem, bolo to hrozne dávno. :)

Najskôr som študovala v Liberci, potom som na dva roky vycestovala do Istanbulu, kde som ostala aj pracovať. Je tam úplne iné prostredie ako v Čechách, kde je designová scéna strašne maličká, kdežto v Turecku je ten priemysel naozaj veľký. Tá rola designera je tam naozaj viditeľná, vieš kde tú prácu môžeš uplatniť a kde ju získať. Je tam veľmi veľa možností. Pracovala som tam asi 2-3 roky, ešte popri štúdiu. Prácu som mala rada, i keď človek sa tam dostal do naozaj rôznych priemyselných štvrtí, videl v akých podmienkach tam ľudia žijú, pracujú, v akých podmienkach tam tie veci vznikajú. Celkovo mi prišlo, že ľudia, ktorí pracujú v tom podbruší priemyslu sú hrozne nedocenení, finančne ale aj celkovo od vonkajšieho sveta módy. Neprišlo mi to úplne fér. Táto časť výroby je presne to, čo ľudia nevidia a nepoznajú, móla sú veľmi vzdialená časť tohto priemyslu. Na toto som sa zameriavala aj pri hľadaní magisterského odboru, na inú perspektívu v rámci módy. Vtedy ešte na UAL existoval odbor ktorý viedla Susan Posthlethwaite, niečo ako Sustainable Fashion, ale prišlo mi to príliš teoreticky zamerané. V rámci designu som orientovaná skôr prakticky. Potom som sa dopočula o Textile Futures, prišlo mi to veľmi zaujímavé, aj keď sa mi to ťažšie chápalo, a hlavne prakticky zamerané. Ten hands on prístup ma veľmi lákal, tak som si tam podala prihlášku, šla na interview. Moje portfólio bolo vtedy dosť zamerané na módu, tak som ich ešte presviedčala, že viem aj iné veci. Vzali ma, v tej dobe to tam bolo dosť postavené na práci Carole Collet. Ľudia v tom kurze sa samozrejme menili, takže samotnú Carole sme videli pár krát za celé to pôsobenie. Ale bolo to veľmi zaujímavé. 


Na základě rozhovoru s Carole Collet (publikováno v Material Times 2), který jsem četla, jsem se chtěla zeptat i tebe, jestli potvrdíš to, že byl tento obor zaměřený právě pro integraci designéru a vědců již v rámci studia. Pochopila jsem správně, že to byl její záměr při zakládání? Myslíš, že obor tento účel splnil?

Áno, určite. Zozačiatku je to veľmi mätúce, pamätám sa ako nás v prvom ročníku bombardovali rôznymi krátkodobými projektmi. Napr. každú stredu nám doviedli niekoho na talk/prezentáciu a neboli to len designeri, boli to rôzny odborníci. Raz to bol doktor, ktorý pôsobil niekde na Antarktíde, vedecký pracovník z NASA a pod. Občas človek ani nechápal odkiaľ ich berú. Bolo to veľmi prínosné. Mali sme aj workshopy zamerané na spoluprácu so študentmi iných odborov v rámci školy. Už tam bolo poznať, že tá spolupráca môže byť niekedy veľmi ťažká, nie každý bol na to zvyknutý. Na inú dynamiku, napríklad veľa designerov bolo zvyknutých na to, že rozdávajú role a povinnosti ostatným a o tom to naozaj nie je. Ten prvý rok bol každopádne dosť mätúci. Ten druhý rok už bol zameraný na náš finálny projekt, a tam už sme si hľadali vlastných expertov a menežovali celý projekt. Naši mentori tiež nemuseli mať vždy dostatok skúseností s daným subjektom/témou, ktorý sme si sami vyberali. Takže asi sa to Carole Collet podarilo, aspoň myslím.  


Měli jste na škole v rámci té lokální mezioborové spolupráce k dispozici nějaký lab, kde jste mohli pracovat. Nebo jak ve škole vypadaly sdílené prostory pro práci?

Laboratóriá tam vôbec neboli vtedy, myslím, že teraz už tam nejaké budú, keďže majú aj obor na to zameraný, čož je strašne fajn. My sme si ich museli hľadať sami alebo nejak vytvárať. Mali sme ale prístup do workshopov, tie boli strašne fajn, ale boli skôr na spracovanie dreva, kovu, plastov, na vyrábanie prototypov. Ešte tam bol nejaký workshop zameraný na AI, ale inak nič z iných odborov.



Kolik vás odhadem bylo v ročníku?

Tak 10.


A většina studentů byla tedy zaměřená na textilie?

Myslím, že áno, ale mali sme ľudí z architektúry, multimédií, jednu pani s titulom z vedeckého odboru a rôzne odvetvia designu.



Ta paní vědkyně byla přímo s tebou v ročníku?

Boli dokonca dve a okrem toho, že boli z úplne iného odboru, tak mali obe už cez šesťdesiat rokov. Takže do tých diskusií vnášali úplne inú dynamiku a pohľad.



Vlastně ten obor tvoří i samotní studenti, lidé, které tam potkáváte. Konzultovali jste často své projekty se spolužáky?

Každú stredu sme mali také seansy, v doslovnom preklade niečo ako „kritické seansy“, kde sme museli ráno doraziť, každý musel odprezentovať ten svoj projekt a každý sa mu k tomu vyjadril. Ku konkrétnej problematike, poskytol mu svoju perspektívu, alebo navrhol na čo by sa mal ešte zamerať. Keď sme riešili nejaký problém, mohli sme to spolu prediskutovať. To bolo veľmi fajn, jednak nás to spojilo ako kolektív, zblížilo ako ľudí a naučili sme sa veľa o prezentácií samotnej, keďže sme to čo týždeň cvičili. 



Když to srovnáš s českým vzděláváním, nechyběl ti právě tento dialog?

Bolo to o dosť iné, jednak to štúdium, jednak sme boli mladší o niekoľko rokov. Ale tá dynamika tam bola iná. Určite sme o tom porozprávali aj v kolektíve ale až keď mentori odišli. Oni sa nejak nepýtali, povedali nám svoj názor a prediskutovali sme to vlastne potom sami. Ale určite človek nemal rovnaký pocit ako tam v Londýne, kde sme si vlastne prišli až seberovní. Kde ten váš názor na kolegu nebol irelevantný, mal svoju váhu.



Zdá se mi, že tady v českém prostředí, tento dialogový způsob (nejen) designerského vzdělávání stále bohužel není samozřejmostí. I moje zkušenosti s Designem nábytku (Mendelova univerzita) byly podobné, nikoho z vyučujících nezajímal váš názor, až na FaVU (VUT) jsem se s tímto otevřeným a kolektivnějším přístupem setkala. Ale pomalu se to snad mění k lepšímu.

Dúfam, aj keď to bakalárske štúdium má často inú dynamiku ako magisterské.



Ve druhém ročníku bylo tedy studium, resp. práce na diplomovém projektu ve vaší režii. Byli vám vyučující k dispozici, pomáhali vám navazovat kontakty, když bylo potřeba?

Záležalo na tom, čo si človek vybral. Keď nám mohli pomôcť alebo poznali niekoho, kto by mohol, tak určite áno, keď nikoho alebo to téma nepoznali, tak boli asi na takej štartovacej pozícii ako my. U mňa konkrétne teda nikoho nepoznali, bol tam jediný človek, ktorý predtým pracoval s bakteriálnou celulózou, a tou bola Susan Lee. Tak ma poslali za ňou, urobila som s ňou rozhovor a bola to zase nejaká perspektíva, z ktorej sa na to pozrieť, akurát veľmi podobná tej mojej. Takže ja som si potom našla ďalších odborníkov priamo z vedeckej komunity, čo bolo pre mňa omnoho informatívnejšie, pretože som sa dozvedela poznatky z iného uhlu pohľadu. 



V jaké fázi rozpracovanosti projektu jsi vědce kontaktovala? Do jaké míry jsi měla materiál prozkoumaný?

Na začiatku som to vôbec nemala konkrétne. Vedela som, že chcem mapovať rôzne bioorganizmy, ktoré v rámci tejto technológie môžu mať nejakú zaujímavú rolu. Keď niečo vytvárajú, pretvárajú, sú prosto nejakými katalyzátormi. Vtedy som si našla Dr. Simona Parka z Unniversity of Surrey, on mal vtedy svoj blog, začínal fičať bioart, takže som ho kontaktovala. Bol to taký zvláštny pán, ale v podstate mi dal intro do takých základných metodológií mikrobiológie. Ukázal mi laboratórium, ako si naklonovať kultúru, ako to vyzerá v inkubátore. Ja som si potom navrhla pár experimentov, ktoré on v tom laboratóriu osadil. Popri tom som si našla jednu odborníčku z Chile, ktorá je mikrobiologička, zaoberá sa konzerváciou, takže ona mi zase na to poskytla nejaký iný uhol pohľadu, poradila mi literatúru, ktorú si preštudovať.

Potom som sa prepracovala k samotnej bakteriálnej celulóze, pretože ako veľa iných mikroorganizmom mi experimentálne nie všetko vyšlo, alebo potrebovali nejaké iné procesovanie, ku ktorému som ja nemala prístup. Takže to bol dosť taký organický vývin. A potom som si veľa odborníkov našla z publikácii, na ktorých sa podieľali, lebo som riešila aj technické problémy. Potom pri kompletovaní celého toho stroja som sa zase napojila na niekoho z HackSpace, čiže to už boli zase inžinieri.

Takže v mojom prípade to bolo obrovské množstvo ľudí, s ktorými som komunikovala. A nebolo to tak, že by som vedela na začiatku čo chcem robiť, to by bol ten ľahší prípad, ale bohužiaľ nie môj. Odporúčala by som takýto prístup ľuďom, čo idú na magisterské štúdium, ušetrí vám to množstvo času. Ale pokiaľ nevieš, čo presne chceš robiť, ako ja, tak je to veľmi náučné. Pomaly som vlastne krok za krokom osekávala veci, ktoré nechcem v tom projekte, až mi nakoniec ostali tie, ktorým som sa chcela venovať. Ale musela som to najskôr osekať z veľmi veľkej masy.  


Tak to je skvělé, že se ti to podařilo. Ze své zkušenosti a z odpovědí z jiných rozhovorů jsem zjistila, že když mluvíš příliš obecně s úspěchem se u vědců moc nepotkáš. 

Áno, je to tak. Ich sa treba pýtať už také priamejšie veci, pretože sú zvyknuti na úplne iný štýl práce. Oni sú zvyknutý riešiť konkrétne problémy. Takže ja som si na začiatku naozaj veľa čítala, prechádzala som kvantum informácií, aby som to najskôr pochopila z toho druhotného rešeršu a potom kontaktovala ľudí už s priamejšími otázkami. Veľa ľudí neodpovedalo, veľa zase áno... A človek sa učí už len správne položiť otázku, pretože nikto ti nebude odpovedať na otázky, ktoré nikam nevedú, keďže títo ľudia toho majú na práci veľa väčšinou. Takže áno, veľa toho teoretického rešeršu som robila sama a dlho, prvých 5 mesiacov určite. 

4


V současné době (říjen 2023) je v knihovně bratislavského Goethe-Institutu vystavený projekt ZRAST-LINY na kterém jsi v minulém roce pracovala společně s Vladimírou Maťašejovou, autorkou projektu Story of Linen (projekt je na webu zmíněn v sekci Přístupy ︎︎︎ Tradice a lokální přístup.) Můžeš prosím popsat, jak výzkum probíhal a shrnout vaše závěry a výstupy? Jak název a vaše specializace napovídá jedná se pravděpodobně o vývoj biokompozitů propojujících lokální, slovenské rostlinné zdroje (len, konopí, lípa,…) s bakteriální celulózou.

S Vladimírou som sa prepojila pretože pracuje s lokálnou výrobou ľanu na Slovensku a sama si ho pestuje. To pre mňa bolo zaujímavé, pretože už pár rokov študujem a experimentujem s rastlinnými vláknami rastúcimi na území Slovenska (ľan, konope, žihľava, ďatelina, kukurica, lipa…). 

Spolupráca sa často a hlavne zo začiatku vyvíjala formou rozhovorov o tom, čomu sa venujeme, aké experimenty by sme radi uskutočnili a aký rozmer by to dalo našej praxi. 

Identifikovali sme vlákna ľanu, ktoré Vladimíra ďalej nespracováva do tkaných textílii a rozhodli sme sa pre experimenty použiť práve tieto. Potom nasledoval design experimentu z mojej strany - a to s použitím techniky zarastania a vertikálneho rastu bakteriálnej celulózy. Skúmali sme, ako vlákna s bakteriálnou celulózou spolupracujú (ak), aké štruktúry spolu vytvárajú, či sú dané štruktúry zaujímavé vzhľadom, alebo svojimi vlastnosťami. 

Výstupmi teda boli jednak materiálové vzorky týchto tzv. zrastlin a jednak protokoly z výrobného procesu, ktoré sa počas experimentov navrhli a použili.




Rozhovor vedla: Valentýna Landa Filípková

1 Foto: Petr Fabo, Zuzana se svým materiálem 

2 Foto: Petr Fabo, záznam procesu výroby matertiálu Malai


3 Foto: Maial.eco, ukázka produktů firmy Malai Biomaterials

4 Foto: archiv Zuzany, fotodokumentace projektu a výstavy ZRAST-LINY